Musala v Bulharsku meria 2 925 metrov a prevyšuje Gerlach aj grécky Olymp. Pozreli sme sa, ako sa sem dostať zo Sofie, koľko stojí ubytovanie či jedlo a kde sa dá ušetriť.

• Musala je vyššia než Gerlach aj Olymp. Zvládne ju bežný turista?
• Zo Sofie pod horu za pár eur. V Borovci však čakajte aj tatranské ceny.
• O desať kilometrov ďalej môžete bývať za polovicu. Kde sa oplatí ušetriť?

Najvyšší vrch Balkánu neleží v Grécku, ale v Bulharsku – a z centra Sofie sa pod neho dá dostať za pár eur. Musala s výškou 2 925 metrov je dokonca o pár metrov vyššia než bájny Olymp, no medzi slovenskými turistami zostáva prekvapivo nenápadná. Cesta vedie cez svojrázny Borovec a samotný výstup je za dobrých letných podmienok technicky zvládnuteľný aj pre bežného turistu. Ukážeme si cestu zo sofijského letiska až na strechu Balkánu – koľko čo stojí, čo sa oplatí vedieť a čo od Borovca v skutočnosti čakať.

Zo sofijského letiska rovno metrom

Po prílete do Sofie čaká slovenského cestovateľa malé príjemné prekvapenie. Priamo pri Termináli 2 sa nachádza stanica metra a linka M4 vás bez zložitého prestupovania dostane smerom do centra mesta. Priama linka metra na letisko pritom stále nie je samozrejmosťou ani v Prahe, Viedni či Varšave.

V Bratislave alebo Prahe by podobné priame napojenie letiska na metro bolo zrejme nočnou morou pre taxislužby aj aplikácie typu Bolt či Uber. V Sofii je však cesta z letiska do mesta jednoduchá a lacná.

Ak prilietate na Terminál 1, medzi terminálmi premáva bezplatný letiskový shuttle. Do centra Sofie na stanicu Serdika trvá cesta metrom okolo pol hodiny.

Jednorazový lístok na sofijskú MHD stojí 0,80 eura a celodenný lístok 2 eurá. Na letiskovej stanici si ho môžete kúpiť v automate, ktorý prijíma platobné karty, alebo pri pokladni. Ešte jednoduchšie je priložiť bezkontaktnú bankovú kartu priamo pri turnikete.

Ak smerujete rovno do Borovca, vystúpte na stanici Joliot-Curie, odkiaľ je to k autobusovej stanici Avtogara Yug – София Юг 100 až 200 metrov, teda len dve až tri minúty pešo.

Avtogara Yug a autobus do Samokova

Majte pri sebe hotovosť. Pri mojej návšteve sa v regionálnych autobusoch platilo hotovosťou a ani dnes by som sa nespoliehal na to, že každý autobus bude mať platobný terminál. To isté platí aj pri pokračovaní zo Samokova do Borovca.

Pred cestou sa oplatí zapamätať si dva nápisy v cyrilike: Самоков pre Samokov a Боровец pre Borovec. Pri regionálnej doprave sa na angličtinu netreba príliš spoliehať. V samotnom Borovci je situácia jednoduchšia, hotely, reštaurácie a turistické služby sú na zahraničných hostí zvyknuté.

Zo Samokova do Borovca

V Samokove treba prestúpiť na miestny autobus do Borovca. Prvý spoj odchádza o 8:00 a posledný o 18:00. Cesta trvá 15 až 20 minút a lístok stojí 1,50 až 2 eurá.

Ak prídete do Samokova neskôr, taxík do Borovca sa dá zohnať bez väčšieho problému. Stredisko je vzdialené asi desať kilometrov, takže ide o celkom praktickú záložnú možnosť.

Verejná doprava alebo taxi?

Ak vám spoje dobre nadviažu, cesta zo sofijského letiska do Borovca môže zabrať dve hodiny. Rozumnejšie je však počítať s dvoma až troma hodinami, najmä podľa čakania na prestup v Samokove.

Za metro a oba autobusy zaplatíte päť až sedem eur na osobu.

Kto nechce prestupovať alebo prilieta neskoro večer, môže zvoliť taxi alebo vopred objednaný transfer. Zo sofijského letiska do Borovca je to 70 až 75 kilometrov a jazda trvá okolo hodiny a štvrť až hodiny a pol. Aktuálne ponuky transferov sa pohybujú okolo 60 až 80 eur za celé auto, klasické taxi bez vopred dohodnutej ceny môže byť drahšie.

Borovec: medzi Jasnou, Kaprunom a Slnečným pobrežím

Borovec má veľmi svojrázny charakter. Ťažko ho označiť za klasicky pekné horské stredisko, no zároveň má atmosféru, vďaka ktorej rozhodne nepôsobí nezaujímavo. Je to zmes rôznych období, štýlov a trochu živelnej balkánskej výstavby, ktorá vytvára miestami zvláštne, ale zapamätateľné kontrasty.

Stredisko leží vo výške 1 350 metrov nad morom, teda prakticky rovnako vysoko ako Štrbské Pleso. Napriek tomu po príchode nečakajte dramatickú panorámu najvyšších štítov Rilského pohoria. Borovec leží medzi hustými ihličnatými lesmi a najvyššie vrcholy pohoria vrátane Musaly z centra bezprostredne nevidno. Pocit horského strediska vytvárajú skôr vysoké borovice, chladnejší vzduch a zjazdovky miznúce medzi stromami.

Samotný Borovec je zmesou veľkých hotelov, starších budov, novších apartmánových domov, drevených prevádzok a menších obchodíkov. Nájdete tu suveníry, miestne syry, med, oblečenie aj drobný pouličný predaj. Ešte počas mojej návštevy boli neprehliadnuteľnou súčasťou ulíc zmenárne. Po zavedení eura už mnohé stratili pôvodný význam a dnes zostávajú zatvorené.

Sporadicky sa po uliciach pohybujú aj voľne žijúce psy.

Večer Borovec pripomenie, že nejde iba o pokojné horské stredisko. Medzi reštauráciami a obchodmi nájdete bary a nočné kluby s výveskami typu „hot girls“, hoci počas leta bola väčšina z nich zatvorená. Sporadicky sa po uliciach pohybujú aj voľne žijúce psy. Počas môjho pobytu som s nimi nevidel žiadny problém a turistov si väčšinou vôbec nevšímali.

Ak by som mal Borovec prirovnať k niečomu známemu, je niekde medzi Jasnou, Kaprunom a Slnečným pobrežím. Z Jasnej má veľké lyžiarske stredisko a hotely, z Kaprunu pozíciu horskej základne a zo Slnečného pobrežia trochu balkánskej dovolenkovej živelnosti, drobných prevádzok a kontrastov.

Pritom ide o jedno z najstarších horských stredísk v regióne. Borovec vznikol už v roku 1896 pod názvom Čamkoria a postupne sa stal prvým veľkým horským strediskom v Bulharsku.

V minulosti existovali aj oveľa väčšie plány na jeho prestavbu. Projekt Super Borovets počítal s rozsiahlym rozšírením strediska, novými hotelmi, lanovkami a zjazdovkami. Veľká časť tejto vízie sa však nikdy nezrealizovala a Borovec si preto dodnes zachoval svoju trochu neusporiadanú podobu.

Ak teda čakáte malebné vysokohorské mestečko s jednotnou architektúrou a výhľadom na zasnežené štíty priamo z hlavnej ulice, Borovec taký nie je. Má však vlastný charakter a práve ten ho robí zaujímavým.

Ubytovanie: od veľkých hotelov po lacnejší Samokov

Ja som si vybral Hotel Rila, ktorý prešiel rozsiahlou rekonštrukciou a dnes pôsobí moderne. Za štyri letné noci v lepšej izbe som zaplatil necelých 500 eur, teda okolo 125 eur za noc. Má veľký 25-metrový krytý bazén, vírivky a wellness. Veľmi príjemný je aj vonkajší bar a reštaurácia The Terrace s posedením priamo oproti zjazdovkám a výhľadom na okolité lesy. V zime je veľkou výhodou poloha priamo pri svahu a hotel funguje ako ski-in/ski-out.

Počas leta treba pri lepších hoteloch v Borovci orientačne počítať so 100 až 160 eurami za dvojlôžkovú izbu na noc, podľa termínu, kategórie izby a toho, či je v cene strava alebo wellness. Bežná cenová hladina hotelov v stredisku sa pohybuje okolo 120 až 150 eur za noc, lacnejšie penzióny a apartmány sa dajú nájsť aj pod stovku.

Budget verzia: zostaňte v Samokove

Ak chcete na ubytovaní výrazne ušetriť, zaujímavou alternatívou je Samokov, vzdialený asi desať kilometrov. Nájdete tam menšie hotely, penzióny aj apartmány a ceny bývajú často viac než o polovicu nižšie než priamo v Borovci.

Za jednoduchú dvojlôžkovú izbu alebo apartmán v Samokove možno počas leta bežne zaplatiť 40 až 70 eur za noc, priemerná cenová hladina je okolo 60 eur. Ak vám neprekáža dochádzanie autobusom alebo taxíkom, pri viacdňovom pobyte môže rozdiel v rozpočte narásť na stovky eur.

Borovec má výhodu pohodlia a atmosféry horského strediska, Samokov zase výrazne lepšie ceny. Pri výstupe na Musalu dávajú zmysel obe možnosti.

Jedlo: ceny už nie sú ďaleko od Tatier

Ani pri jedle už Borovec nie je vyslovene lacnou destináciou. Ceny sa postupne priblížili slovenským Tatrám a v niektorých podnikoch ich prakticky dorovnávajú. Za bežné hlavné jedlo počítajte s 12 až 20 eurami, väčšie mäsové jedlá môžu stáť aj viac. Pizza sa väčšinou pohybuje okolo 8 až 14 eur a pollitrové pivo 3,50 až 5 eur.

Mojím osobným tipom je Vicky’s Pizza & Grill. Napriek názvu nejde iba o pizzeriu a v ponuke má aj tradičné bulharské jedlá. Dal som si tam výbornú kavarmu – dusené mäso, najčastejšie bravčové alebo kuracie, pripravované so zeleninou, cibuľou, paprikou, paradajkami a podľa receptu aj hubami, často servírované v keramickej nádobe. Vyšla ma na 17 eur, pizze začínali okolo 8 eur a tradičný sač stál okolo 26 eur.

Medzi ďalšie populárne podniky patria Hunters, známy najmä grilovaným mäsom a steakmi, a Sangria Gery’s Restaurant. Obe reštaurácie majú dlhodobo veľmi dobré hodnotenia a spolu s Vicky’s patria medzi najobľúbenejšie možnosti v stredisku.

Za ochutnanie stojí kavarma, sač podávaný na horúcej platni, šopský šalát, kebapče a kjufte z grilu, studený tarator či banica so syrom. Bulharská kuchyňa vo veľkom využíva zeleninu, mäso, syry a v horských oblastiach aj huby a po celom dni v Rile sa k prostrediu hodí podstatne viac než medzinárodný fastfood.

Za lokálnejšou atmosférou do Samokova

Ak chcete menej turistické prostredie, oplatí sa zájsť na večeru do Samokova. Nájdete tam jednoduché fastfoodové bufety aj tradičné reštaurácie ako Mechana Starata Kashta – Old House alebo Kaimakanovata Kashta. Ceny sú spravidla nižšie než priamo v Borovci a atmosféra je oveľa lokálnejšia.

Práve pri jedle som si všimol jeden rozdiel oproti bulharskému pobrežiu. V Borovci aj Samokove pôsobil servis uvoľnenejšie. Personál bol priateľský, niekoľkokrát obsluhoval priamo majiteľ a pokojne sa s hosťami pustil do rozhovoru. Necítil som taký tlak na rýchlu objednávku, zaplatenie a uvoľnenie stola, aký sa dá zažiť v rušných čiernomorských letoviskách.

Môže to byť regiónom Sofia – Samokov, letnou sezónou alebo kombináciou oboch, ale celková atmosféra bola veľmi welcoming a menej turistická. V samotnom Samokove však treba rátať s tým, že angličtina nemusí byť samozrejmosťou.

Ak si chcete kúpiť potraviny, vodu, víno či alkohol na hotel, väčší nákup sa oplatí urobiť už v Samokove. BILLA alebo Lidl majú širší výber a ceny bez prirážky horského strediska.

Musala: na najvyšší vrch Balkánu

Musala meria 2 925 metrov a je najvyšším vrchom Bulharska aj celého Balkánskeho polostrova. O pár metrov prekonáva dokonca aj bájny grécky Olymp – jeho najvyšší vrchol Mytikas má 2 918 metrov.

Aj meno hory sa k jej polohe hodí. Pochádza z arabského slova musalla, ktoré sa cez osmanské obdobie Bulharska dostalo do miestneho názvoslovia a označuje miesto modlitby alebo miesto blízke Bohu.

Lístok na gondolu si kúpte radšej deň vopred

Najpraktickejšia cesta začína gondolou Yastrebets, ktorá vás z Borovca vyvezie zhruba o tisíc výškových metrov vyššie. Aktuálny spiatočný lístok stojí 19 eur pre dospelého.

Môj tip je kúpiť si lístok už deň vopred a ráno prísť ku gondole 30 minút pred otvorením. Za pekného letného počasia dokážu byť rady veľmi slušné. Výstup na Musalu je medzi Bulharmi mimoriadne populárny a má charakter národného výstupu.

Na vrchol sa dá vyraziť aj kompletne pešo z Borovca. Vtedy však treba počítať s okolo 12 kilometrami jedným smerom a prevýšením okolo 1 500 až 1 600 metrov. Gondola výrazne skráti deň, ušetrí nohy a vytvorí užitočnú časovú rezervu pre prípad popoludňajších búrok.

Od Yastrebca cez plesá a chatu Everest 84

Od hornej stanice vedie najskôr široká a takmer rovná cesta k chate Musala pri Dolnom Musalenskom plese. Prvé kilometre sú veľmi pohodové a asi po hodine sa dostanete k miestu, kde sa charakter túry začne meniť.

Za chatou sa chodník postupne dvíha medzi kosodrevinou a skalami a pokračuje okolo ďalších plies. Terén je stále technicky nenáročný, postupne však pribúda stúpanie aj nadmorská výška.

Dôležitým bodom trasy je chata Ledeno Ezero vo výške okolo 2 710 metrov, stojaca pri rovnomennom plese tesne pod Musalou. Názov Ledeno Ezero znamená Ľadové jazero, samotná chata sa však oficiálne nazýva Everest ’84 na počesť prvej bulharskej expedície na Everest v roku 1984.

Pripomína to Vysoké Tatry.

V lete je chata obsluhovaná, môžete si tu dať nápoj aj niečo teplé pod zub a k jej atmosfére patrí aj dlhoročná staršia správkyňa. Pripomína to Vysoké Tatry, kde je vysokohorská chata často spojená nielen s miestom, ale aj s človekom, ktorý sa o ňu celé roky stará a postupne sa z nich stanú legendy.

Od chaty Everest zostáva zhruba posledný kilometer na vrchol. Chodník už stúpa prudšie cez skalnatý terén. Exponovaných miest nie je veľa a najproblematickejšie krátke úseky sú zabezpečené oceľovým lanom. Za suchého letného počasia nejde o lezeckú túru.

Musalu by som hodnotil ako stredne náročnú túru. Nie kvôli technickej obtiažnosti, ale kvôli vzdialenosti, prevýšeniu a nadmorskej výške. Aj s využitím gondoly ide okolo 15 kilometrov tam a späť a veľkú časť dňa sa pohybujete vysoko nad hranicou lesa.

Najväčšiu pozornosť treba venovať počasiu. Takmer 3 000 metrov už znamená citeľne iné podmienky než na väčšine slovenských turistických chodníkov. Vietor, hmla alebo popoludňajšia búrka môžu prísť rýchlo a zmena počasia môže byť kvôli nadmorskej výške dramatickejšia než v Tatrách. Aj preto má zmysel vyraziť jednou z prvých gondol.

Vrchol Musaly

Samotný vrchol je pomerne priestranný a pri dobrej viditeľnosti ponúka krásny pohľad na Rilu, Pirin a ďalšie bulharské pohoria. Najvyšší bod označuje pekný vrcholový kameň venovaný svätému Ivanovi Rilskému, patrónovi Rily.

Nezvyčajnú atmosféru dopĺňa meteorologická stanica, ktorá tu funguje od roku 1932, a environmentálne observatórium Bulharskej akadémie vied. V prípade zhoršenia počasia je v budove stanice k dispozícii aj núdzová miestnosť.

Pre skúsenejších: cez Markudžik a Aleko

Klasická cesta cez plesá nie je jedinou možnosťou. Od Yastrebca sa dá vyraziť aj cez lyžiarsku oblasť Markudžik 2, ďalej smerom na vrchol Aleko a po hrebeni pokračovať k Musale.

Kým začiatok cez lyžiarske svahy je pomerne pohodový, vyššie už táto trasa pripomína ťažšie tatranské výstupy. Veľká časť nie je turisticky značená, chodník miestami prakticky mizne a na skalnatom hrebeni pribúdajú prudšie úseky, veľké balvany a ľahšie lezenie, pri ktorom treba používať aj ruky.

Táto varianta je preto podstatne náročnejšia než klasická cesta cez plesá a hodí sa skôr pre skúsených turistov, ktorí sa v horskom teréne vedia pohybovať aj mimo značeného chodníka.

A čo Borovec v zime?

Borovec je v prvom rade lyžiarske stredisko a so slovenskou Jasnou má spoločného viac, než by sa na prvý pohľad zdalo. Má okolo 58 kilometrov zjazdoviek, teda o niečo viac než Jasná s 51 kilometrami. Rozdelené sú do troch hlavných oblastí Sitnyakovo, Yastrebets a Markudžik.

Najväčší rozdiel je vo výške. Kým Chopok má 2 024 metrov, horný bod Markudžik 2 leží vo výške 2 486 metrov. Horná časť Borovca je teda takmer o päťsto metrov vyššie než vrchol lyžiarskeho areálu v Jasnej.

Aj samotné zjazdovky pôsobia trochu inak. Najmä vyššie položené trate v oblasti Markudžik sú otvorenejšie a širšie než veľká časť zjazdoviek v Jasnej. Charakterom sú si však obe strediská dosť podobné – veľký areál rozdelený na viac sektorov, kombinácia lesných tratí a otvoreného vysokohorského terénu a široký výber od modrých až po čierne zjazdovky.

Lyžovačka v Borovci tak môže byť zaujímavou voľbou pre niekoho, kto chce v zime skúsiť trochu južnejšiu balkánsku alternatívu k Alpám alebo Tatrám bez toho, aby sa vzdal veľkého lyžiarskeho areálu. Exotika tu spočíva skôr v atmosfére a prostredí než v samotnom lyžovaní.

Cenovo však Borovec počas hlavnej zimnej sezóny už dávno nie je automaticky lacnou alternatívou. Ubytovanie priamo v stredisku vie počas hlavnej sezóny a sviatkov vystreliť podobne ako v Jasnej. Práve v zime preto dáva ešte väčší zmysel už spomínaný tip zostať v Samokove a do Borovca dochádzať. Rozdiel v cene ubytovania môže byť výrazný a z pôvodne pomerne drahého lyžiarskeho pobytu sa zrazu stane oveľa zaujímavejšia ponuka.

Za celodenný skipas treba počas zimy počítať okolo 50 eur, viacdňové lístky vychádzajú o niečo výhodnejšie. Borovec pritom ponúka aj polodenné skipasy a mimo najvyťaženejších termínov sa dajú nájsť priaznivejšie ceny.

Viac než len strecha Balkánu

Musala má jednu vlastnosť, ktorú si veľa ľudí zo Slovenska pri pohľade na mapu ani neuvedomí. Nie je iba najvyšším vrchom Bulharska a celého Balkánu. Je zároveň najvyšším bodom spomedzi slovanských krajín Európskej únie.

S výškou 2 925 metrov prekonáva slovinský Triglav s 2 864 metrami aj náš Gerlachovský štít s 2 655 metrami. Musala je od neho vyššia o 270 metrov.

Ak teda stojíte na jej vrchole, nie ste iba na streche Balkánu.

Práve v tom je Musala trochu nenápadná. Nemá dramatickú siluetu Matterhornu ani meno Olympu, ktoré pozná prakticky každý. Výstup pritom nie je náročný a samotný Borovec je zo Sofie ľahko dostupný.

Musala možno na prvý pohľad nepôsobí ako veľká európska horská ikona. O to väčšie je prekvapenie, keď si hore uvedomíte, kde vlastne stojíte.

FOTO: Juraj Gomboš/10veci.sk